Petra Bátorová (ZŠ)

Zradné informácie

S informáciami dnes pracuje každý človek. Postupom času sa stali dôležitým nástrojom, veľakrát aj zbraňou. Kto nie je informovaný, nesleduje najnovšie trendy, módu, je „včerajší“. Každý chce byť informovaný, lebo povedzme si úprimne, v dnešnej dobe je to „in“. Kto z nás však odlišuje informácie od dezinformácií a kde je vlastne hranica, ak nejaká existuje, medzi týmito dvomi pojmami? Najlepšie asi bude, keď uvediem príklad. Na prvom stupni základnej školy som sa ako malá naučila, že rastlinky „dýchajú“ oxid uhličitý, CO2, a vytvárajú z neho kyslík. Neskôr sa táto verzia zmenila na rastlinky „papajú“ CO2, ale dýchajú kyslík, aj ho vytvárajú, samozrejme, pravdou však je, že rastliny „nepapajú“ CO2 ani nedýchajú kyslík, pretože v skutočnosti spotrebúvajú CO2 zo vzduchu, teda „papajú“ vzduch a takisto aj vdychujú vzduch (ktorý obsahuje CO2). Boli však predchádzajúce informácie z nižších ročníkov dezinformáciami, alebo zle pochopenými informáciami? A čo potom rôzne básnické prostriedky, nemôžu byť tiež dezinformáciami? Alebo milosrdné lži, príbehy o zúbkovej víle či rozprávka o tom, ako bocian nosí deti, je vhodné vymýšľať si príbehy, ktoré sú vlastne dezinformáciami, alebo je lepšie vziať deťom ilúzie hneď na začiatku a zastaviť ich fantazírovanie? Týmito otázkami chcem len naznačiť, že hoci slovo dezinformácia sa používa len v poslednom čase, dezinformácie existujú a vznikli zároveň s človekom, teda nie sú žiadnou novinkou.
Ako je však možné, že sme sa za ten čas evolúcie zatiaľ nenaučili spoľahlivo rozoznať informáciu pravdivú a dezinformáciu? Ja by som to prirovnala k vírusom. Hoci medicína veľmi pokročila, stále existujú, a najmä sa objavujú nové a nové mutácie vírusov, na ktoré lieky nezaberajú, či neexistujú. Dezinformácie takisto mutujú, stávajú sa sofistikovanejšími, premyslenejšími a je ťažké nájsť „liek“, ktorý by nám pomohol rozoznať ich. Avšak stále sa môžeme dať zaočkovať, čo je dôležité. Teda predchádzať zbytočnému zmätku, panike, či strachu. Nikdy by sme nemali veriť hneď prvému počutému, nech sa jedná o čokoľvek. Niekedy sa dokonca ani učebniciam nedá veriť na sto percent a možno ani mne samej a celému tomuto textu (celej tejto mojej úvahe).
Avšak pri kritickom čítaní, pri porovnávaní s inými zdrojmi či kladení otázok: „Prečo je to tak? Mohlo by to tak vôbec byť?“ by sme mali dokázať celkom spoľahlivo eliminovať dezinformácie. Ako dezinfekcia baktérie.